„Na slovíčko“ sa u Petra Paľagu pristavila naša kandidátka na poslankyňu obecného zastupiteľstva Miroslava Hercova
MIRKA, VYRÁSTLA SI V LUŽNEJ. AKÝ JE PRÍBEH TVOJHO RODU V SPOJENÍ S NAŠOU OBCOU?
V Dunajskej Lužnej žijem 40 rokov. Moji rodičia nie sú pôvodom z Lužnej, prisťahovali sa sem z Bratislavy. Ja som v Lužnej už vyrástla, chodila som sem do škôlky aj do školy. Moja škôlka na konci Novej Lipnice stále ešte stojí a funguje.
TVOJ MANŽEL JE TIEŽ LUŽŇAN, ZÁKONITE STE TEDA SVOJU RODINU ZALOŽILI TU. ODKEDY SA S RICHARDOM POZNÁTE A AKÉ JE JEHO POVOLANIE?
Áno, môj Richard pochádza z Dunajskej Lužnej. Jeho rodina patrí k pôvodným obyvateľom. My dvaja sa poznáme už 26 rokov. Končila som vtedy strednú školu, on práve začínal pracovať po skončení vysokej školy. Ostal pracovať v odbore, ktorý vyštudoval – a to je IT oblasť.
MÁTE SPOLU KRÁSNU RODINU. AKÉ VEĽKÉ SÚ VAŠE DETI A ČOMU SA VENUJÚ, ČO ICH BAVÍ?
Vychovávame spolu s manželom 3 deti. Najstaršia dcéra, Laura, je už stredoškoláčka. Filip a Danko navštevujú ešte základnú školu v Lužnej. Asi teraz vyznieme ako nároční rodičia, ale – považovali sme za dôležité, aby každé z detí vedelo hrať na hudobný nástroj, vedelo aspoň 2 jazyky a venovalo sa aj nejakému športu. Z hudobného nástroja vyhral klavír, zo športov to bolo rôzne. Laura súťažne tancovala, starší syn chodí na kajaky a najmladší začína ako väčšina chlapcov u nás – futbalom.
ČO ZÁĽUBY? EVIDUJEM TVOJU LÁSKU KU KOŇOM, KERAMIKE, TANCU, DIAĽKOVÝM POCHODOM. KTORÉ SÚ TVOJE SRDCOVKY?
Mám ich veľa, postupne objavujem ďalšie. K niektorým som sa dostala náhodou – ako napr. keramika. Iné mi jednoducho prischli – ako kôň, ktorého si vyprosila moja dcéra a ktorý ju postupne prestal baviť. K tancu som sa dostala tiež cez svoju dcéru, už tam postupne zapájam aj svojho muža. Rada trávim voľný čas aktívne, neviem nečinne sedieť, potrebujem stále niečo objavovať, potrebujem nové výzvy, ktoré ma posúvajú ďalej.
AKO LEKÁRKA MÁŠ VÝBORNÉ RENOMÉ. OBEC VEĽMI OCEŇUJE TVOJE PÔSOBENIE. ČO ŤA MOTIVUJE SLÚŽIŤ DOMA?
Prispelo k tomu viac vecí. V prvom rade to boli deti. Tým, že manžel je plne pracovne vyťažený, hľadali sme riešenie, aby mali deti doma pohodu a aspoň jedného rodiča čo najviac nablízku. Druhým, pre mňa rovnako dôležitým faktorom boli ľudia. Pracovala som dlhé roky na urgentnom príjme – práca tam bola adrenalínová, dynamická a veľmi zaujímavá na jednej strane. Na druhej strane mi prišla – anonymná. Pacienti prichádzali, odchádzali, niektorí aj častejšie. To, čo mi chýbalo boli vzťahy s nimi, chýbala mi spätná väzba – následný vývoj ochorenia a ďalší manažment a sledovanie pacienta. To je to, čo sa mi tu v komunite veľmi páči. Mám možnosť si svojich pacientov odsledovať a skontrolovať.
PRE OBEC PRACUJEŠ AKO ČLENKA KOMISIE PRE ŠKOLSTVO, KULTÚRU, MLÁDEŽ A ŠPORT. AKO HODNOTÍŠ TÚTO SVOJU SKÚSENOSŤ?
Veľmi pozitívne. V komisii sme sa zišli výborná a hlavne rôznorodá zostava ľudí, každý v nej mal čo ponúknuť. Oceňujem predovšetkým príjemnú pracovnú atmosféru a konštruktívny prístup všetkých zúčastnených. Presne takto si predstavujem fungovanie obce.
KTORÉ SÚ TVOJE TOP PROGRAMOVÉ PRIORITY, KTORÉ BUDEŠ V PRÍPADE VOLEBNÉHO ÚSPECHU NAJVIAC SLEDOVAŤ?
Moje programové priority vnímam predovšetkým z dvoch pohľadov. Z pohľadu lekára vnímam potrebu riešenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti v obci. Z pohľadu občana vnímam potrebu zlepšenia služieb pre seniorov, vytvorenia denného centra, prostredníctvom ktorého by boli viac zapájaní do života obce.
