„Na slovíčko“ sa u Petra Paľagu pristavil náš kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva Marian Kucera
MAROŠ, VYRÁSTOL SI NA ÚPÄTÍ MAL(EBN)ÝCH KARPÁT. ĽUDIA Z HÔR ZVYKNÚ VRAVIEŤ, ŽE NA ROVINE TO NIE JE ONO, ŽE IM VRCHY JEDNODUCHO CHÝBAJÚ. AKO SI SA ADAPTOVAL NA TÚTO ZMENU TY?
S manželkou Katkou sme sa presťahovali z Modry do Lužnej v 1999. Pre mňa to bola veľká zmena. Mal som pocit, že bez tých kopcov a hôr to nebude ono. Lenže pocit domova tvoria ľudia. A ja som tu našiel veľa dobrých ľudí, kamarátov a priateľov.
NÁŠ DOMOV, TO SÚ ĽUDIA A VZŤAHY. NAHLIADNIME DO TVOJEJ RODINNEJ PEVNOSTI. KTO JU VYTVÁRA?
Je to moja manželka Katka a dvaja synovia Martin a Jakub. Katka pracuje v zdravotníctve ako dentálna hygienička a sestrička v zubnej ambulancii. Pozná naše zuby lepšie ako my. Martin ide do štvrtého ročníka na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Asi jediný chalan v Lužnej s dredmi. Jakub nastupuje do prvého ročníka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej na Zochovej v Bratislave. S Katkou radi bicyklujeme, Martin tancuje a ma rád volejbal. Jakub je tiež tanečník, hrá na husle a skúša aj iné hudobné nástroje.
ČO TY A MUZIKA?
Ako malý chalan som začal hrať v detskej dychovke na bicie. Dostal som sa k tomu úplne náhodou, ale chytilo ma to a nepustilo. Postupne som hral vo viacerých dychových hudbách a v rôznych kapelách. Popri strojníckej strednej škole som si spravil aj takzvané ľudové konzervatórium na bicie nástroje. O bubeníkov, ktorí ovládajú noty bol v tej dobe záujem.
V tínedžerskom veku som začal spievať v kresťanskej speváckej skupine Credo a bol som súčasťou zboru veľa rokov. Dnes máme s kolegami vodohospodármi kapelu, kde hrám na bicie a spievam.
POVOLANIE VODOHOSPODÁR. ČÍM SA PROFESIONÁLNE ZAPODIEVAŠ?
Už dvadsať rokov pracujem v celosvetovej firme, ktorá sa zaoberá matematickým modelovaním prúdenia vody. V počítačoch vytvárame modely riek, vodovodov alebo kanalizácií a simulujeme rôzne situácie. Napríklad na vodovod pripojíme celú novú obytnú štvrť a preveríme, či v okolí nepoklesne tlak vody. Alebo nasimulujeme, aké územie bude zaplavené, ak by sa roztrhla hrádza Dunaja.
VYPLÝVA Z TAKÝCHTO MODELOV NEJAKÝ KONKRÉTNY ODKAZ, ČI POUČENIE PRE NAŠU OBEC? APROPO AKÝ JE TVOJ ODBORNÝ NÁZOR NA POSTUPNÉ ROZVOJOVÉ AKTIVITY ÚZEMÍ ZA HRÁDZOU?
Územie za našou malou hrádzou, ktorej oficiálny názov je Hornožitnoostrovná hrádza, bývalo až do postavenia vodného diela Gabčíkovo pravidelne zaplavované. Pri vyšších prietokoch na Dunaji sa voda dostávala do bočných ramien a prúdila na Žitný ostrov. Táto hrádza chránila Dunajskú Lužnú pred zaplavením. Dnes nás pred zaplavením primárne chráni ľavostranná hrádza Dunaja. Teda tá veľká hrádza, na ktorú sa dostaneme keď prejdeme cestou okolo vojakov a ďalej cez polia až k Dunaju. Dunajská hrádza ale nie je konštruovaná tak, aby zachytila každú povodeň. Ak bude hladina v Dunaji pri povodni vyššia ako je hrádza, preleje sa. Rovnako tak sa môže hrádza pretrhnúť. Vtedy budeme vďační, že máme našu malú Hornožitnoostrovnú hrádzu, ktorá nás na istý čas dokáže ochrániť pred zaplavením. V dobe výrazných klimatických zmien a predpovedaných častejších povodňových extrémov je nerozumné a nesprávne v tejto časti stavať. Ale pamäť ľudí je krátka a názory odborníkov je populárne spochybňovať…
MAROŠ, ĎAKUJEM TI ZA PODNETNÝ ROZHOVOR.
