Už ste si nás konečne všimli aj Vy? Ako Vami pohŕdame, keď sa presúvame hlučne po uliciach, aby sme sa mohli stratiť v našom azyle vzájomného prijatia niekde v blízkom lesíku, tichu dvora, či garáži? Áno, boli sme aj tu – spoznáte nás podľa cintorína odpadkov: moscato, jager, vodka, LMky, mariška, Mko, piko, mariška, bongo, lacné malinovky, čipsy…
Prvá vlna covidu nás doslova vyvrhla z hlbín našich neradostných životov. A rovno pred Vaše oči. Veď čo? Škola zatvorená, more voľného času, aj tak si nás nikto nikdy poriadne nevšímal.
Srdce mi ide puknúť od žiaľu, ktorý ani nedokážem vypovedať. Rozvod našich, večné hádky kvôli prachom, neláska, neprijatie, neúspech, sklamanie z prvej lásky, depka, úzkosť, bezvýchodiskovosť. Áno, to všetko a ešte viac. Ale moja banda mi rozumie.
Si náš. Zožeň cigy, skús vodečku nepozorovane bez platenia vyniesť z obchodu, keď bude henten niečo platiť. Prvá opitosť skoro do bezvedomia, prvé ťahy z trávy, prespávačka akože u kamošov. Minule ma už čapli v obchode, prišla aj polícia…
Nie, toto žiadna škola, ani žiadny učiteľ, či psychológ, policajt, ba ani sociálka nikdy nespraví! Chápeš? Chcem svojho otca a mamu SPOLU DOMA! Aby boli zase normálni!
Lenže to nejde. Ja viem. Ožierame sa, húlime, sexujeme, akože si užívame, ale aj tak to celé stojí vlastne za… Dráždime Vás? Provokujeme? Robíme zle? Toto je naše SOS! Ináč to nevieme. Sme v totálnom srabe. Už to chápeš?!
Odpozorované z našich životov, veľmi bolestné a veľmi aktuálne. Sú to desiatky našich detí, ktoré takto citovo strádajú. Prosím, dajme im pocítiť, že sú naše, že nám nie sú ľahostajné. A nielen deti. Aj ich rodičia. Veľmi nás potrebujú. Každý z nás im môže vdýchnuť nádej. Pohľadom, gestom, slovom, pozornosťou, záujmom. Podporou. Ale aj prísnym napomenutím, ak treba. Láska býva aj prísna. Opakom je ľahostajnosť. Neodvracajme sa od nich, prosím.
Ďakujem všetkým za všetkých, za každé gesto obyčajného ľudského záujmu a porozumenia.
Chceme byť milovaní,
ak sa nám to nepodarí, chceme byť obdivovaní,
ak sa nám ani to nepodarí,
chceme byť obávaní, ak sa nám ani to nepodarí,
chceme byť nenávidení a opovrhovaní,
jednoducho chceme v druhých prebudiť nejaké emócie.
Lebo duša sa trasie pred prázdnotou a túži po kontakte za každú cenu.
(In: Dr. Glas od Hjalmara Soderberga)
Veľká noc je o nádeji na nový život!
Peter Paľaga
