„Na slovíčko“ sa pristavil Peter Gajdošech
Peter, akú časť svojho života žiješ v Dunajskej Lužnej?
V Dunajskej Lužnej žijem významnú časť svojho života, dá sa povedať, že som Lužňanom od založenia svojej rodiny, t.j. od roku 2005. K našej obci som získal pozitívny vzťah už počas strednej školy – od svojich ôsmich rokov som býval s rodinou v Šamoríne. Na Gymnáziu M. R. Štefánika som mal niekoľko dobrých kamarátov z Dunajskej Lužnej a samozrejme ma očarili jazerá Nové Košariská 🙂
Čo sa Ti vybaví ako prvé pri vyslovení „Dunajská Lužná“?
Hrádza vhodná na cyklistiku alebo beh.
Prečo práve hrádza?
Kedysi som mal asociované s Lužnou prírodné jazerá. Časom sa to zmenilo. Hrádzu často využívam, má potenciál pritiahnuť viac ľudí. Nie každá obec má dlhú trať bez áut pre bicykle a bežcov.
To je fakt. Mne hrádza pripadá ako diaľková trať, na ktorú stačí nastúpiť a povedie Ťa mnohými krajinami pozdĺž Dunaja.
Viem o Tebe, že si vášnivý bežec. Kedy si s behom začal?
Fúha, bol som v tom, že 5-6 rokov dozadu. Ale pozerám históriu nákupu bežeckých tenisiek – prvé som si kupoval v roku 2015. Takže už ôsmy rok. Ale posledné 4 roky to je také intenzívnejšie 🙂
Skús priblížiť intenzívnejšie behanie v Tvojom podaní?
10-15 km na jeden beh, väčšinou 3x do týždňa.
Fíha, tak to už je slušná porcia. Chodievaš aj na preteky?
Bol som iba raz, beh Štefánika na Brezovej pod Bradlom. Nakoľko sa mi nepáčila dynamika behu (z mesta Brezová k mohyle a naspäť), tak behávam len rekreačne. A aj po Brezovej a okolí, nakoľko manželka pochádza z Brezovej. Našiel som si tam v kopcoch krásnu trasu, ktorá má mierne stúpania aj klesania. Ten pretek bol prvá polovica iba hore kopcom, druhá zase iba dolu kopcom – bolo to náročné, neužil som si to…
Tvoja pani manželka je teda rodáčka spod Bradla. Poznáme ju ako vždy milú a ochotnú magistru z našej lekárne Lavandula v ZRC-ku. To, že ste sa usadili práve v Dunajskej Lužnej súvisí s jej koreňmi v Štefánikovom kraji? Mali ste tu nejaký rodinný predvoj?
To, že sme v Lužnej, je pre manželku náhoda. Keď sme sa spoznali, už som tu mal kúpený pozemok. A aj pre mňa to bolo príjemné spoznanie – brezovské kopanice sú krásne, väzba ľudí medzi Brezovou a Dunajskou Lužnou je silná. Manželka Monika vďaka práci v lekárni pozná veľa miestnych ľudí. A často mi spomína mená, ktoré sú rovnaké v oboch krajoch. Veľa ľudí odtiaľto má aktívne kontakty na Brezovú a Košariská, ich rodiny pozná aj odtiaľ.
Fascinujú ma tieto pozoruhodé „náhody“ v našich životoch. Spomenul si, že rodinu ste zakladali niekedy pred 17 rokmi. To znamená, že deti by ste už mali mať veľké. Prezradíš nám niečo o nich?
Hovorí sa, že postav dom, zasaď strom… Dom som postavil v Lipnici, marhuľu som zasadil pri dome – dlhé roky nám prinášala radosť, potom dostala nejakú chorobu od susedovej marhule a už je preč. Na jej mieste je nová, už asi 5 rokov, starám sa samozrejme aj o túto 🙂 Deti mám dve – syna Matúša a dcéru Paulínku. Deti sú už veľké, majú 15 a 12 rokov, čo je obdobie puberty, ktoré prináša nové zážitky v rodine (hehe). Dali sme ich do cirkevnej základnej školy Narnia a sme spokojní, aké osobnosti z nich v tejto škole vyrastajú. Okrem perfektnej angličtiny a logického uvažovania v matematike oceňujem ich kritické myslenie a zmysel pre inakosť. Taktiež všeobecný prehľad o rôznych náboženstvách. Deti nám doma pomáhajú v záhrade a pri upratovaní, občas pomôžu aj niečo v kuchyni. Motivujeme ich aj pre turistiku, celá rodina máme už pochodené viaceré pohoria na Slovensku – niektoré túry aj pomerne náročné s prevýšením hodne cez 1000 metrov. Teší ma, že Matúš sa dokonca už realizuje aj v konkrétnej dobrovoľníckej pomoci staršiemu manželskému páru v Dunajskej Lužnej.
Čím sa zaoberáš, keď si v práci?
V práci sa venujem implementáciám informačných systémov, ktoré pomáhajú ľuďom efektívnejšie využívať spracovanie dokumentov a rôznych formulárov. Často ide o digitálnu transformáciu, ktorá presúva spracovanie papierovej dokumentácie do digitálneho priestoru. Súčasťou tejto práce je optimalizácia a zrýchlenie procesov. Štatistiky jasne hovoria, že spracovanie papierovej žiadosti trvá výrazne dlhšie ako spracovanie rovnakej žiadosti v elektronickej forme. Po práci sa venujem aj riadeniu projektu Veci budú fungovať. Počas našej predvolebnej kampane som si uvedomil, že sme partia deviatich ľudí – počas našich diskusií vznikajú desiatky nápadov. Nápady treba pretaviť na konkrétne úlohy a tie dotiahnuť do úspešného konca. Definovanie úloh a vzťahov medzi nimi, striehnutie na termíny, riadenie komunikácie v našom tíme – toto považujem za dôležité, preto som ponúkol svoje skúsenosti z oblasti projektového manažmentu a bol som tímom kandidátov na starostu a poslancov obecného zastupiteľstva poverený riadiť náš spoločný projekt.
Čomu by si chcel venovať najviac pozornosti v prípade úspechu vo voľbách?
Ako prvé by som začal riešiť témy ohľadom dopravy (chodníky / cyklotrasy) a bezpečnosti v obci. Pomerne jednoduchou úlohou by bolo nastavenie lepšej komunikácie obce s obyvateľmi pomocou webu a sociálnych médií – nemyslím tým len jednostrannú komunikáciu obce smerom na občana. Rád by som priniesol vybrané služby, ktoré vďaka online komunikácii ušetria občanom čas – veď počítač alebo telefón má už takmer každý. No a určite by som spravil revíziu fungovania procesov na obecnom úrade – myslím si, že s efektivitou bude možné vďaka digitalizácii niečo spraviť 🙂
Tak to je výborné. Peter, z Tvojich úprimných odpovedí to vyzerá tak, že veci u vás veľmi dobre fungujú a v mnohom sú inšpiratívne. Nech Vám to tak pekne a harmonicky klape aj naďalej a veci budú fungovať aj v širšom meradle.
Ďakujem Ti za veľmi príjemný rozhovor.
pp
