Pandémia negatívne ovplyvnila a utlmila aktivity mnohých neziskových organizácií, ktoré mali významný podiel na rozvoji obce. S návratom do „normálu“ sa opäť zvyšuje potreba obnovenia vlastnej činnosti. Prihliadajúc na nedávne obdobie pandémie, momentálne rekordné zdražovanie a pripravovaný vládny protiinflačný balíček si treba uvedomiť, že aj obecný rozpočet má svoje limity a uspokojiť momentálny enormný dopyt po finančných príspevkoch zo strany neziskových organizácií je neudržateľný. Je čas, aby sa uprednostnila kvalita žiadostí pred kvantitou na základe reálnych potrieb obyvateľov.
Participatívny rozpočet (PR) je jeden z najefektívnejších demokratických nástrojov, ktorý umožňuje obyvateľom priamo sa zapojiť do rozhodovania o prerozdelení časti verejných zdrojov, ktoré obec pre účely PR vyčlení. Cieľom je zapojiť samotnú komunitu, ktorá omnoho intenzívnejšie vníma nedostatky a problémy vo svojom okolí. Pre vhodné príklady netreba chodiť ani ďaleko, mnohé obce v okolí ho už zavádzajú (Rovinka, Chorvátsky Grob, Ivanka pri Dunaji). Treba však aj podotknúť, že niektoré obce a mestá sa rozhodli svoje aktivity v danej oblasti ukončiť. Jedným z dôvodov bola výrazná snaha šetriť, veľká administratívna záťaž alebo utlmenie všetkých aktivít počas pandémie.
Neexistuje však vyššia forma samosprávy ako mať právo podieľať sa a spolurozhodovať o veciach verejných! Aký je však momentálny stav? Takýto typ nastavenia spolurozhodovania nie je stále bežným štandardom a participatívny rozpočet je v našom regióne využívaný len minimálne. V podstate stále platí, že obyvateľ je ten, ktorý platí dane a jeho volení zástupcovia rozhodujú o rozvoji obce podľa svojho uváženia. Toto právo nemá byť výsostne postavené na rozhodnutí poslancov a úzkej skupiny, ale výsledkom vôle obyvateľov na základe princípu férovosti, rovnosti, efektívnosti a prínosu jednotlivých návrhov. Názor občanov, ich nápady, podnety a angažovanosť k návrhom, ako prejav občianskej iniciatívy, majú mať najvyšší podiel na budúcej vízii a aktivít tak, ako to vnímajú v jednotlivých komunitách.
Ako začať? Prvým krokom by malo byť odčlenenie investičných projektov od dotačnej schémy obce. Aj fyzická osoba môže podávať projekty a podnety, ktoré by následne prešli hlasovaním vo verejnej ankete. V hlasovaní by sa rozhodlo, ktoré projekty a aktivity na zlepšenie života v obci majú byť zabezpečené prioritne. Pohodlné hlasovanie elektronickou formou pre jednotlivé projekty je dnes v modernej samospráve už „povinnou jazdou“.
Poznamenávam, že počas tohoto volebného obdobia došlo k prestavbe všeobecne záväzného nariadenia o dotáciách (VZN). Toto nariadenie zadefinovalo kritériá na určenie výšky dotácie. Daná problematika je však veľmi rozsiahla. Na zrealizovanie absolútne nezávislého a spravodlivého participatívneho rozpočtu sa bude musieť vykonať ešte veľmi veľa zmien.
Pevne verím, že nastolený trend sa podarí udržať, dosiahnu sa priaznivé zmeny pre občanov už v najbližšom období a verejné veci budú fungovať efektívnejšie a potreby občanov budú postupne naplnené.
PhDr. Matúš Baráth, PhD.
člen komisie pre podnikanie, rozpočet, financie a eurofondy
