Práve 17. november je dňom, keď by deti nemali sedieť v laviciach, ale rozumieť tomu, čo všetko dokázal totalitný režim urobiť vlastným občanom — a akú odvahu museli ľudia prejaviť, keď riskovali slobodu, kariéru aj život. Napriek tomu bude zajtra obyčajný pracovný deň, akoby nebolo čo pripomínať.
Ak si nebudeme strážiť pamäť sami, stratíme ju. Deťom treba hovoriť o väznení, šikane, zastrašovaní, o zničených životoch aj rodinách — nie preto, aby sme ich strašili, ale aby raz nenaleteli na rozprávky o tom, aké to bolo „za komunizmu a starých čias super“.
Tento deň by mal byť v prvom rade príležitosťou pre školy. Keď však zostáva nepovšimnutý, zostáva na nás rodičoch, aby deťom pripomenuli, prečo je 17. november dôležitý. Lebo pamäť národa sa nestratí naraz — mizne vtedy, keď významné dni prejdú bez povšimnutia.
